Život Prešova
online
online
Karol Nawrocki zložil prezidentskú prísahu
06.08.2025 Celý región
Varšava
6. augusta (TASR) - Karol Nawrocki sa slávnostnou prísahou pred
spoločným zhromaždením Sejmu a Senátu v stredu predpoludním ujal funkcie
poľského prezidenta. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
„Preberajúc úrad prezidenta Poľskej republiky z vôle národa, slávnostne prisahám, že zostanem verný ustanoveniam Ústavy, budem neochvejne strážiť dôstojnosť národa, nezávislosť a bezpečnosť štátu a dobro vlasti a prosperita jej občanov budú vždy mojou najvyššou prioritou. Tak mi Boh pomáhaj,“ zneli slová, ktorými sa Nawrocki ujal úradu.
Nasleduje prvý prejav prezidenta pred Sejmom, o ktorom zákon nedovoľuje viesť rozpravu. Po prejave prezident s ďalšími ústavnými zložia vence k pamätníkom pápeža Jána Pavla II. a k pamätníkom niekdajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského a predsedu Sejmu Macieja Plažyňského, ktorí zahynuli v roku 2010 pri leteckom nešťastí neďaleko ruského Smolenska.
Na ceremónii sa zúčastnil aj doterajší prezident Andrzej Duda s manželkou, predstavitelia zahraničných ambasád a zástupcovia cirkví vrátane poľského prímasa Wojciecha Polaka. Účasť odmietol bývalý prezident Lech Walesa, ktorý podľa vlastného vyjadrenia nepovažuje Nawrockého za svojho prezidenta.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Od roku 2009 až do roku 2017 pôsobil na rôznych pozíciách vo varšavskom Inštitúte pamäti národa (IPN), kde pracoval na odhaľovaní historickej pravdy a jej popularizácii. V tomto období absolvoval na Gdanskej univerzite aj doktorandské štúdium histórie. V rokoch 2017 - 2021 stál na čele Múzea druhej svetovej vojny v Gdansku. Poľský Sejm ho 28. mája 2021 vymenoval za predsedu IPN a z tohto postu aj kandidoval na prezidenta.
Ako historik je autorom, resp. spoluautorom niekoľkých kníh a desiatok vedeckých a populárno-vedeckých článkov. Jeho hlavným odborom bola antikomunistická opozícia v komunistickom Poľsku, venoval sa tiež dejinám športu. Bol jedným z prvých historikov, ktorí sa začali venovať výskumu organizovaného zločinu v Poľskej ľudovej republike. Dostal vysoké štátne vyznamenania, v roku 2016 mu bol udelený Bronzový kríž za zásluhy a v roku 2021 Strieborný kríž za zásluhy. Obidve vyznamenania získal za zásluhy o dokumentovanie a pripomínanie si pravdy o najnovších dejinách Poľska.
Karol Nawrocki je ženatý. Má dve deti, syna Antonia a dcéru Katarzynu. Spoločne s manželkou Martou, ktorá ho aktívne podporovala v prezidentskej kampani, vychovali aj druhého syna Daniela, ktorý je jej dieťa z prvého vzťahu.
Svoju politickú kariéru začal 42-ročný Nawrocki v novembri 2024, keď sa ako nezávislý nestraník stal oficiálnym kandidátom opozičnej pravicovo konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v prezidentských voľbách. Začiatkom mája 2025, necelé tri týždne pred voľbami, ho ako konzervatívneho prezidentského kandidáta prijal v Bielom dome americký prezident Donald Trump, ktorý mu vyjadril podporu.
V prvom kole prezidentských volieb 18. mája 2025 skončil spomedzi 13 kandidátov druhý so ziskom 29,54 percenta hlasov. Spolu s víťazom prvého kola, varšavským primátorom Rafalom Trzaskowským, kandidátom vládnej Občianskej koalície (31,36 percenta) postúpili do druhého kola. Konalo sa 1. júna a Nawrocki uspel v tesnom súboji. Dostal 50,9 percenta hlasov, jeho rival 49,1 percenta.
Nawrocki si osvedčenie o zvolení do funkcie hlavy štátu prevzal od štátnej volebnej komisie 11. júna na varšavskom Kráľovskom zámku. Komora pre mimoriadnu kontrolu a verejné záležitosti poľského najvyššieho súdu 1. júla rozhodla, že výsledky prezidentských volieb sú právoplatné. Súdu bolo doručených celkovo viac ako 54.000 sťažností proti volebnému procesu, z čoho 21 bolo uznaných ako opodstatnených.
Zvolený prezident začal hneď vyvíjať aktivity. Už o dva dni uviedol, že chce, aby hlava štátu zohrávala kľúčovú úlohu pri formovaní bezpečnostnej politiky Poľska. Tá by podľa neho mala zahŕňať vojenský, civilný, operačný a analytický rozmer. Pripomenul záväzok z predvolebnej kampane vytvoriť armádu s minimálne 300.000 vojakmi. Medzitým už komunikoval s viacerými lídrami, na konci júla telefonicky hovoril tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Nový poľský prezident je zástanca tradičných hodnôt svojej krajiny. Presadzuje zníženie daní, chce podporovať poľský vidiek, vystupuje proti Európskej zelenej dohode (tzv. Green Dealu) a je za zastavenie migrácie.
„Preberajúc úrad prezidenta Poľskej republiky z vôle národa, slávnostne prisahám, že zostanem verný ustanoveniam Ústavy, budem neochvejne strážiť dôstojnosť národa, nezávislosť a bezpečnosť štátu a dobro vlasti a prosperita jej občanov budú vždy mojou najvyššou prioritou. Tak mi Boh pomáhaj,“ zneli slová, ktorými sa Nawrocki ujal úradu.
Nasleduje prvý prejav prezidenta pred Sejmom, o ktorom zákon nedovoľuje viesť rozpravu. Po prejave prezident s ďalšími ústavnými zložia vence k pamätníkom pápeža Jána Pavla II. a k pamätníkom niekdajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského a predsedu Sejmu Macieja Plažyňského, ktorí zahynuli v roku 2010 pri leteckom nešťastí neďaleko ruského Smolenska.
Na ceremónii sa zúčastnil aj doterajší prezident Andrzej Duda s manželkou, predstavitelia zahraničných ambasád a zástupcovia cirkví vrátane poľského prímasa Wojciecha Polaka. Účasť odmietol bývalý prezident Lech Walesa, ktorý podľa vlastného vyjadrenia nepovažuje Nawrockého za svojho prezidenta.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Profil nového poľského prezidenta
Karol Tadeusz Nawrocki sa narodil 3. marca 1983 v prístavnej metropole Gdansk. Po maturite na gymnáziu v rodnom meste študoval históriu na tamojšej univerzite, kde v roku 2008 získal magisterský titul. V roku 2023 ukončil na Gdanskej technickej univerzite postgraduálne štúdium MBA v odbore stratégia, programový a projektový manažment.Od roku 2009 až do roku 2017 pôsobil na rôznych pozíciách vo varšavskom Inštitúte pamäti národa (IPN), kde pracoval na odhaľovaní historickej pravdy a jej popularizácii. V tomto období absolvoval na Gdanskej univerzite aj doktorandské štúdium histórie. V rokoch 2017 - 2021 stál na čele Múzea druhej svetovej vojny v Gdansku. Poľský Sejm ho 28. mája 2021 vymenoval za predsedu IPN a z tohto postu aj kandidoval na prezidenta.
Ako historik je autorom, resp. spoluautorom niekoľkých kníh a desiatok vedeckých a populárno-vedeckých článkov. Jeho hlavným odborom bola antikomunistická opozícia v komunistickom Poľsku, venoval sa tiež dejinám športu. Bol jedným z prvých historikov, ktorí sa začali venovať výskumu organizovaného zločinu v Poľskej ľudovej republike. Dostal vysoké štátne vyznamenania, v roku 2016 mu bol udelený Bronzový kríž za zásluhy a v roku 2021 Strieborný kríž za zásluhy. Obidve vyznamenania získal za zásluhy o dokumentovanie a pripomínanie si pravdy o najnovších dejinách Poľska.
Karol Nawrocki je ženatý. Má dve deti, syna Antonia a dcéru Katarzynu. Spoločne s manželkou Martou, ktorá ho aktívne podporovala v prezidentskej kampani, vychovali aj druhého syna Daniela, ktorý je jej dieťa z prvého vzťahu.
Svoju politickú kariéru začal 42-ročný Nawrocki v novembri 2024, keď sa ako nezávislý nestraník stal oficiálnym kandidátom opozičnej pravicovo konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v prezidentských voľbách. Začiatkom mája 2025, necelé tri týždne pred voľbami, ho ako konzervatívneho prezidentského kandidáta prijal v Bielom dome americký prezident Donald Trump, ktorý mu vyjadril podporu.
V prvom kole prezidentských volieb 18. mája 2025 skončil spomedzi 13 kandidátov druhý so ziskom 29,54 percenta hlasov. Spolu s víťazom prvého kola, varšavským primátorom Rafalom Trzaskowským, kandidátom vládnej Občianskej koalície (31,36 percenta) postúpili do druhého kola. Konalo sa 1. júna a Nawrocki uspel v tesnom súboji. Dostal 50,9 percenta hlasov, jeho rival 49,1 percenta.
Nawrocki si osvedčenie o zvolení do funkcie hlavy štátu prevzal od štátnej volebnej komisie 11. júna na varšavskom Kráľovskom zámku. Komora pre mimoriadnu kontrolu a verejné záležitosti poľského najvyššieho súdu 1. júla rozhodla, že výsledky prezidentských volieb sú právoplatné. Súdu bolo doručených celkovo viac ako 54.000 sťažností proti volebnému procesu, z čoho 21 bolo uznaných ako opodstatnených.
Zvolený prezident začal hneď vyvíjať aktivity. Už o dva dni uviedol, že chce, aby hlava štátu zohrávala kľúčovú úlohu pri formovaní bezpečnostnej politiky Poľska. Tá by podľa neho mala zahŕňať vojenský, civilný, operačný a analytický rozmer. Pripomenul záväzok z predvolebnej kampane vytvoriť armádu s minimálne 300.000 vojakmi. Medzitým už komunikoval s viacerými lídrami, na konci júla telefonicky hovoril tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Nový poľský prezident je zástanca tradičných hodnôt svojej krajiny. Presadzuje zníženie daní, chce podporovať poľský vidiek, vystupuje proti Európskej zelenej dohode (tzv. Green Dealu) a je za zastavenie migrácie.
www.ZIVOTPO.sk
